Popis
Je to hra z ľudového prostredia reflektujúca bývalé zvyky a tradície pri
páračkách (páraní peria), ktoré sa na dedinách u nás, ale isto aj u vás
robievalo, no pri príleve technologizácie sa na to už zabudlo.
Postavy:
Anča- Hrdá chovateľka hydiny
Jano- Ančin muž/ richtár
Zuzanka- Dedinská deva/dcéra
Dora- Dedinská klebetnica/vdova/olejárka
Žofa- Popudlivá dedinská práčka
Miro- Žofin muž/ horár
Jožko- Dedinský mládenec/ syn
Dej sa odohráva v zapadnutej Slovenskej dedine, kde každý každého pozná.
1.dejstvo
(Anča, Žofa, Dora, Zuzanka)
Ančina kuchyňa. Za stolom sedí Anča s pokojne založenými rukami. Za ňou
nervózne chodí hore dolu Žofa.
Žofa: Za toľkú cenu to nepredáme!
Anča: Akoby nie? Vari neveríš môjmu obchodnému duchu?
Žofa: Ja na duchov neverím! Aj preto v noci pokojne spím.
Anča: No dnes si sa asi moc nevyspala, ako ti ten chlebník rapoce!
Žofa: Nerýp, Anča! Nerýp! Lebo z celého obchodu bude akurát tak trt!
Anča: Keď to pomôže obchodu, tak i dva, Žofka!(Vytiahne fľašu spod sukne
a naleje do pohárikov, ktoré vytiahne z vreciek a položí na stôl) Tu si upi
a snaž sa ma pochopiť. Ja svoje perie predražiť nemôžem!( Vypije z pohára
a fľašu znova schová pod sukňu)
Žofa: (Vypije si a zvoľní) Ale veď ani ja by som nie. Ibaže toho roku sa mi
angínu pomenej nakopilo! Duchny zákonite podražejú.
Anča: A nech! Ja i menej predám.
Žofa: (Podíde k stolu) A ja aby som potom iba o chlebe s vodou živorila?!
Anča: Veď ja ti požičiam. Nebudeš živoriť!
Žofa: (Znova pochoduje po javisku) Žobrákov si tam pred kostol hybaj hľadať
a nie zo mňa ich robiť!
Anča: (Postaví sa) Ale akýže si ty žobrák. Len ti vravím, že tých duchien za
drahšie predať nemôžeme.(Podíde k Žofe) Veď by nám ich nikto nekupoval.
Žofa: A kde sa podel ten tvoj obchodný duch teraz? Za lacný peniaz môjho
angínu rozdávať to áno! Ale za drahšie ho predať, to sa už nedá?!
