Description
Postavy:
Lujza Vyklepalová – Manželka
Alojz Vyklepal – Manžel
Jolana Vyklepalová – Dcéra
Nataša Stepanovna Denginovičová – Suseda a emigrantka zo ZSSR
Dej sa odohráva v Československu v auguste roku 1968
Scéna typickej socialistickej obývačky s rádiom, skriňami a telefónom.
Alojz: (prichádza, pospevuje si) /: Háj, husičky! Háj! Gottwald nám dal raj. :/
Miesto cukru, sacharínu. Miesto masla, margarínu. /: Háj, husičky! Háj!
Gottwald nám dal raj. :/ (nachádza na zemi pohodené listy) Aleba! Zasa si na nás
niekto spomenul? (Zamyslí sa) Veď hej! 15-tého už bolo. Výplata došla, tak aha,
akí sme zrazu populárni. (Prezerá si obálky) Účty, účty, účty. Tretia upomienka.
Posledná upomienka. Aha! (jeden list vyberie, šťastne) Prvá upomienka!
(Rozšklbe ho a hodí do koša. Prehrabáva sa v ďalších listoch, prekvapene) List? Od
koho? (poobzerá si obálku, spokojne) Jolanka, dcéra moja. ( Otvorí ho a nahlas
číta) Drahí rodičia. Píšem vám pomaly, lebo viem, že neviete rýchlo čítať. (Hodí
znechutený pohľad do publika.) Od doby, čo sme sa videli naposledy sa toho veľa
udialo. Stále mám pred očami ako ste obaja aj s mamou srdcervúco plakali, keď
som odchádzala na štúdium do ZSSR. (Pozrie do publika a pre seba) No bodaj by
som neplakal, keď si mi odišla aj s mojou peňaženkou, dieťa drahé! (Znova sa
začíta) Medzičasom umrel aj strýko Piotr. (Zamýslí sa) Piotr, Piotr! Ktorý to len
bol? ( Číta ďalej.) Ten ktorý bol od rána do večera spitý ako cársky dôstojník. (
Svitne mu) Ahá! Piotr! Spomínam si. Bože! Ako sme ho to vtedy volali? Prípitok
Piotr! Áno, áno! To boli časy. Už si spomínam. (Číta) Pohreb mal v krematóriu
minulú sobotu. Horel tri hodiny, kým všetok lieh vyprchal.
