Scéna typickej socialistickej obývačky s rádiom, skriňami a telefónom. Alojz: (prichádza, pospevuje si) /: Háj, husičky! Háj! Gottwald nám dal raj. :/ Miesto cukru, sacharínu. Miesto masla, margarínu. /: Háj, husičky! Háj! Gottwald nám dal raj. :/ (nachádza na zemi pohodené listy) Aleba! Zasa si na nás niekto spomenul? (Zamyslí sa) Veď hej! 15-tého už bolo. Výplata došla, tak aha, akí sme zrazu populárni. (Prezerá si obálky) Účty, účty, účty. Tretia upomienka. Posledná upomienka. Aha! (jeden list vyberie, šťastne) Prvá upomienka! (Rozšklbe ho a hodí do koša. Prehrabáva sa v ďalších listoch, prekvapene) List? Od koho? (poobzerá si obálku, spokojne) Jolanka, dcéra moja. ( Otvorí ho a nahlas číta) Drahí rodičia. Píšem vám pomaly, lebo viem, že neviete rýchlo čítať. (Hodí znechutený pohľad do publika.) Od doby, čo sme sa videli naposledy sa toho veľa udialo. Stále mám pred očami ako ste obaja aj s mamou srdcervúco plakali, keď som odchádzala na štúdium do ZSSR.

Dej sa odohráva v Československu v auguste roku 1968